Je pojem „robot“ vecou predstavivosti Karla Čapka v hre (R.U.R, Praha, 1920)? A má to byť „otrok“? Či je to tajomný tvor židovskej mystiky „Golem“, ktorý straší v uliciach Prahy (Gustav Meyrink, 1915)? Alebo ešte hroznejší Frankenstein v nepodarene vytvorenom tele ? Mechanika sa tu stretáva s telesnosťou. (Mary Shelley, 1818). Spája sa tu rafinovanosť vedy s citom.

Vynaliezavosť sa emancipuje, aby vytvorila ešte inú, novú podstatu bytia. Umelá inteligencia dáva novú podstatu inteligencie a slobodnej vôle, ako aj subjektivite umelého človeka stvoreného na obraz človeka alebo bohov, ktorých si človek želá vytvoriť - nové idoly budúcnosti s hybridnými gestami, rečou a myslením... Je umelý človek mechanickou bábkou s mysľou? Bude robot jedného dňa viac než človek? Má android tvár? „Sníva sa mu v noci o elektrických ovečkách ? (Philip K. Dick, 1966).

Má umelá inteligencia svedomie? Môže algoritmus myslieť? Virtuálne nebude už virtuálnym, ale skutočným. Nové možnosti poskytujú nové pohľady, myšlienky a pocity; jednoducho rozvíjajú zmysly a kreativitu. Prometheus nie je nikdy ďaleko, a nie je Pinocchiovým snom stať sa skutočným dieťaťom?

Bábka nikdy nebola tak veľmi predmetom základnej otázky podstaty človeka. Nie sme všetci bábkami v tom zmysle, že my sami sme bábkami a bábkarmi? Vieme si predstaviť, že by sa z bábky stal bábkar ? Bábka je slovo, pohyb, materiál, rezonancia, sen materiálu, ktorý chce byť oživený. Každý predmet môže byť bábkou. Spinoza sníva o tajomnom údolí (Mori, 1970).

Môžu stroje snívať? Môžu bábky snívať? Čo je to sen? Dokážete vytvoriť ducha z hmoty? Mýtus o demiurgovi sa stretáva s mýtom o bábkarovi. Stvoriteľ prírody ide ruka v ruke s tvorcom divadla. Tvorba je vždy o dramaturgii. Čo sa stane, keď vstúpite do múzea bábok? Sú tieto bábky už len neživými, zvláštnymi predmetmi, nehmotnými vo svojej materiálnej podstate? Bábky sa na nás pozerajú a rozprávajú sa s nami. Bábka je oveľa viac než len jednoduchý alebo zložitejší mechanizmus.

Bastien a Bastienne (bábková opera 12-ročného Wolfganga Mozarta) snívajú o láske a o ovečke. Rozmanitosť a sny. Tak nakreslíme ovečku? (Antoine Saint-Exupéry, Malý princ,

1943). Svetový deň bábkarstva má ako každý rok tému – tému umelého, materiálneho človeka, bábky, ktorá už nie je len bábkou, ale tiež tému bábkara, dvojníka, ktorý nikdy nie je jej skutočným dvojníkom. Bábka je objektom, ktorý sa stáva subjektom, pohybom, ktorý sa stáva horizontom, krajinou, ktorá sa stáva motýľom, kvetom, ktorý sa stáva obličajom.Táto perspektíva je senzačná, znepokojujúca a rovnako vyzývavá a zaujímavá. Je súčasná i staroveká. Leží v samom srdci bábkarskej praxe ako primárneho poetického zámeru všetkej tvorivosti. Umelecké je vždy viac než len umelé. Časy sa menia a večnosť sa mení v každom okamihu. Budúcnosť sa neuveriteľne mení na minulosť a na večnosť spomienok, aby sme mohli vždy snívať.

Dimitri Jageneau, bývalý sekretár UNIMA

z anglického originálu

Keď bola v roku 1929 v Prahe založená UNIMA, najprestížnejší bábkari a milovníci bábkarstva tej doby sa spojili, aby vytvorili medzinárodnú organizáciu venovanú bábkovému divadlu. Napriek svojmu pôvodnému názvu do roku 1969 – Union Internationale des Marionnettistes – bolo jedným zo základných princípov UNIMy (ako uvádza Margareta Niculescu vo svojom článku o UNIMe pre WEPA): „Organizácia by mala byť otvorená nielen bábkarom, ale všetkým aktívnym záujemcom o bábkarstvo. Zo začiatku pochádzala polovica zakladateľov z profesií mimo bábkarstva.“ (https://wepa.unima.org/en/union-internationale-de-la-marionnette-unima/). Počas mnohých nasledujúcich desaťročí svetoví predstavitelia v oblasti bábkového divadla a jeho širšieho, diverzifikovaného členstva v UNIMe vytvorili a obnovili organizáciu, vďaka čomu sa stávala bohatšou, rozmanitejšou a čoraz vnímavejšou pre potreby meniacej sa reality doby, nový vývoj v oblasti umenia a kultúry, politiky, rasových vzťahov, etnicity, náboženskej príslušnosti, rodov a pod.

Ďakujem všetkým zakladateľom UNIMy, ktorí boli v 20. rokoch minulého storočia mladí alebo v strednom veku! Vyrástli ste s organizáciou tak, ako ste ju vytvorili, a zabezpečili ste jej rast. A ďakujem rovnako úžasným jednotlivcom, ktorí kráčali po stopách našich zakladateľov a v mnohom prispeli k tomu, aby sa UNIMA stala významným domovom pre všetkých, ktorí milujú, hrajú, študujú, skúmajú, učia a radi sledujú bábkové divadlo. A ďakujeme všetkým našim najnovším členom, pochádzajúcim zo všetkých vekových skupín a spoločenských vrstiev.

UNIMA so sídlom v Charleville-Mézières vo Francúzsku dnes už ako 7000 členná organizácia predstavuje približne 80 národných centier a „zastúpení“ rozmiestnených po celej Afrike, ázijsko-pacifickej oblasti, Severnej a Južnej Amerike a Európe.

Tieto narodeniny nám tiež pripomínajú, že do stého výročia UNIMy nám chýba už len päť rokov! Počas týchto piatich rokov budeme realizovať ďalšie dôležité projekty, ktoré máme na zozname úloh od roku 2019, kedy sme oslávili 90 rokov UNIMy. Súčasné nápady zahŕňajú aktualizáciu histórie UNIMy a aktualizáciu online trojjazyčnej WEPA – Svetovej encyklopédie bábkarského umenia. Vyzývam Vás, aby ste sa zapojili do jednej z našich komisií a podelili sa o svoje nápady, ako môžeme ďalej obohatiť bábkové divadlo v priebehu nasledujúcich piatich rokov a uviesť tak 100. UNIMu na silnú trajektóriu.

Na záver si spomeňme na múdre slová jednej z osobností UNIMy, Jacquesa Félixa (1923-2006), generálneho tajomníka UNIMA International (1980-2000):

„S priateľstvom a ochotou sa najväčšie utópie stanú skutočnosťou."

UNIMA je jedna utópia, ktorá pretrváva a prosperuje!

prezidentka UNIMA, Karen Smith

Preklad: Michaela Dzamková