História slovenského bábkového divadla sa začína v 19. storočí, hoci už od 18. storočia na

území dnešného Slovenska hrávali najmä rakúski a nemeckí divadelníci, vrátane tých, čo hrali

s marionetami. V 19. storočí sa objavujú českí a maďarskí bábkari. Prvým slovenským

bábkarom – profesionálom bol Ján Stražan nar. 1856 vo Varíne, zom. r. 1939 v Trnave. Hral

divadelné hry európskeho repertoára pre dospelých s marionetami, neskôr pre univerzálne

publikum. Z tejto rodiny pochádzajú i ďalší bábkari, napr. Ladislav Stražan st. a ml.,

i činohernní herci Jozef Stražan z Prešova a Marián Zednikovič. Z tradície bábkarských rodín

je známa najmä rodina Anderle z Banskej Bystrice, Pavol Nosálek, rodiny Dubských, rodina

Sajkova, Kuníkovci a iní.

 Od roku 1950 do roku 1960 vzniklo na Slovensku päť štátom a samosprávou zriaďovanéých

profesionálnych bábkových divadiel. Pred rokom 1989 existovalo aj niekoľko agentúrnych

bábkových divadiel, ktorých zriaďovateľom bola štátna agentúra Slovkoncert.

Po páde komunistického režimu, a s ním súvisiacimi spoločenskými premenami, prišlo aj k

zmene štruktúry slovenského bábkového divadelníctva. Bábkové divadlá sú odvtedy

rozdelené do dvoch skupín podľa administratívno-organizačnej štruktúry.

 Do prvej skupiny patrí päť inštitucionalizovaných bábkových divadiel, ktoré finančne dotujú

vyššie územné celky, samosprávne kraje Slovenska – Bratislavský, Nitriansky, Žilinský,

Banskobystrický a Košický. Prišlo k zmene zriaďovateľa Štátneho bábkového divadla, ktoré v

roku 2002 zmenilo aj názov. Tieto divadlá pôsobia v hlavných mestách krajov: v Bratislave je

to Bratislavské bábkové divadlo, v Nitre Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre, v Žiline

Bábkové divadlo Žilina, v Banskej Bystrici Bábkové divadlo na Rázcestí a v Košiciach

Bábkové divadlo v Košiciach.

 Druhou skupinou je sieť nezávislých bábkových divadiel (združenia, zoskupenia), ktorých

počet vzrástol najmä po roku 1990. Sú to väčšinou divadlá tvorcov – profesionálov, mnohé

dosahujú vysokú umeleckú kvalitu a patria medzi progresívne súčasné divadlá, ktoré

využívajú bábkarské postupy (najmä výtvarné, objektové apod.) Sú to napr. Divadlo PIKI,

Dezorzovo lútkové divadlo, Odivo, Teatro Tatro, Divadlo Neline, Med a prach apod.

Nezávislá bábkarská tvorba jestvuje aj vo forme individuálne naštudovaných inscenácií a

produkcií sólistov pre deti aj dospelých.

 Od roku 1989 existuje Katedra bábkarskej tvorby na Vysokej škole múzických umení, ktorá

vychováva pre bábkové divadlá hercov, režisérov, dramaturgov, technológov bábok

a scénografov. V oblasti múzejníctva je významnou inštitúciou Múzeum bábkarských kultúr

a hračiek Hrad Modrý Kameň. ktorého zriaďovateľom je Slovenské národné múzeum.

Bábky pravidelne prezentuje Medzinárodný dom umenia pre deti BIBIANA. V rámci

výstavnej činnosti sa tu uskutočnilo v posledných desaťročiach niekoľko medzinárodných

bábkarských výstav (Africké bábky, Poľské bábky, České bábky, Maďarské bábky, Slovinské

bábky, ako aj reprezentačná výstava slovenských bábok).

 Súčasťou siete bábkarských inštitúcií a organizácií sú i dve medzinárodné mimovládne

organizácie – UNIMA Union International de la Marionnette (UNESCO), ktorá je prvou

medzinárodnou divadelnou organizáciou na svete. Vznikla v roku 1929 v Československu.

Slovenské centrum UNIMA vzniklo v roku 1993.

 Medzi najvýznamnejšie súkromné bábkarské zbierky na Slovensku patrí rozsiahla zbierka rodiny

Antona Anderleho z Banskej Bystrice a zbierka Ing. Igora Rymarenka z Bratislavy.

Fanúšikom a zberateľom bábok bol aj známy spisovateľ Peter Pišťanek. Bábky sa nachádzajú

vo viacerých múzeách v SR.